Rýchly priebeh ALS a posledné Zbohom
Za posledný týždeň sa tatinovi zhoršil stav. Už sa neudržal na nohách, nedokázal spraviť ani jeden krok. Zostal totálne bezvládny. Po telefóne som mu nerozumela dobre všetky slová. Hneď som si rezervovala letenku. Let som mala až o niekoľko dní. Odišlo mu pohybové ústrojenstvo ale dýchanie bolo ešte v poriadku. Mysleli sme že je to jedna z ďalších fáz choroby, tak sa nemusím súrne ponáhľať domov.
Tri noci si nechcel ľahnúť do postele, lebo že v tej posteli umrie, tak „spal“ vo vozíku, vedľa postele. Mamina počula ako v noci niečo hovorí: „ Kto je v posteli? Vidím ako tam niekto leží a dýcha.“ Nikto v jeho posteli neležal.....Je možné že naše duše vedia dopredu čo sa s nimi stane? Videl v posteli sám seba?
Tri noci sa mamina nevyspala lebo každú chvíľu mu musela dvíhať hlavu. Povedala mu že aby mohla mať silu o neho sa postarať cez deň, musí sa vyspať. V stredu už spal v posteli....
Vo štvrtok na večer sme spolu volali skoro 3 hodiny. Aj keď som ho nechcela moc namáhať rozprávaním, stačila mi jeho prítomnosť a dívať sa na neho. Hovorila som mu: „ Dúfam, že na mňa počkáš, aby si neumieral bezo mňa. Chcem ťa držať za ruku, keď budeš odchádzať.“ On mi na to: „ Uvidíme...“ Po troch hodinách sme sa rozlúčili ako vždy: „ Ľúbim ťa. Sladké sníčky. Nech ťa opatrujú anjeličky.“ Kýval mi do kamery a túžila som ho objať.
Niečo po druhej ráno mi volal brat. Vedela som že je zle. „ Tatino zomrel.“ „Čo ? Neverím!“ Veď pred chvíľou som s ním volala. Prvý príde šok a vzápätí vám spadne kameň zo srdca, že „ už konečne viac netrpí.“ Pomodlíte sa za jeho dušu aby v pokoji odišla do kráľovstva nebeského. Bookujete letenku a o 7 ráno ste na letisku domov. „Domov“ čo je domov bez otca? Už nie ste viac kompletná rodina, už nikdy ho nebudem môcť objať, dať mu pusu a povedať že ho ľúbim.
Sedíte v lietadle, ste bližšie k nebu a pýtate sa v mysli: „ Kde si? Je tvoja duša už v nebi? Alebo sa túla ešte niekde na Zemi?“ Keď som prišla domov, objala som maminu a vyhŕkli mi krokodílie slzy. A všetka tá bolesť ktorú celé tie mesiace skrývate za úsmev a rozdávania nádeje, byť pozitívne naladený , že všetko bude v poriadku. Zrazu tá bolesť z vás odíde slzami. Cez slzy sa čistí duša....
Odišiel v tichosti, počas spánku, tak ako si to želal. Umrieť doma vedľa svojej najväčšej lásky, jeho Anjela, mojej maminy. Pred tým ako by bol napojený na prístroje a hadičky, s vedomím že nikomu viac nebude robiť starosti. Jeho silou vôle a vierou v Boha opustil nás tak ako si to želal. Dlhé mesiace čo sa modlil na úmysel : „Nech sa stane vôľa Božia.“ A vôľa Božia sa stala! Keď pochopil skutočnú Lásku, Boh si ho povolal k sebe.
Išli sme pozrieť tatina do márnice. Myslela som, že tam budú padať ďalšie slzy. Ale keď som ho zbadala jeho pokojný výraz v tvári a jeho malý potmehúcky úsmev mi dal pokoj, veľký pokoj. Ani slzu som nevyronila keď som ho videla. Ten úsmev asi naznačoval: „ Vidíš, vravel som ti, že v máji mi prídeš na pohreb.“ A ten pokoj ktorý vyžaroval z jeho tváre akoby chcel povedať, že keď duša opustila jeho telo akoby zažil niečo veľmi krásne, bol spokojný, šťastný a bez bolesti.
Keď som bola na letisku, chcela som oznámiť jeho kamarátovi čo sa stalo a dohodnúť či by pán dekan mohol odprevadiť tatina na poslednej ceste , lebo aj keď sa videli iba pár krát, ale vzniklo „špeciálne“ puto medzi nimi....
V španielskom telefóne som nemala uložené jeho číslo, tak som písala jeho manželke. Po prílete som si našla správu, že ona je momentálne s pánom dekom v Izraeli. Už počuli smutnú správu a celý autobus sa modlil za tatinovu dušu. A že zajtra budú mať za neho omšu v Bethleme. Pomyslela som si, že toto ani vo filme nevymyslia: „Zomriete a vaši známy a pán dekan sa práve nachádzajú vo Svätej Zemi a modlia sa za vás.....“ Pán dekan sa stihol vrátiť z Izraela do pohrebu domov a odslúžiť nádhernú omšu za tatina a odprevadiť ho na poslednej ceste. Vrelá vďaka aj za krásny príhovor jeho kolegom, všetkým tým čo sa s ním prišli rozlúčiť, aj tým ktorý sa osobne nemohli zúčastniť z rôznych dôvodov, ale mysľou boli pri nás. Tatino by bol určite veľmi rád že vás všetkých videl ako ste mu prišli dať posledné Zbohom. A povedal by vám:„ Mám vás rád a Ďakujem.“ JJ
