Rozlišujeme:

JÍVATA – jednotlivá bytosť, živá entita, individuálna duša;

ATMA – božská iskra v individuálnej duši;

PARAMÁTA – Najvyššie Ja, Boh.

Jívátma je individuálna, átmá a paramátmá sú naproti tomu univerzálne.

PARAMÁTMÁ je Najvyšší Princíp, nech už ho nazývame akokoľvek: Boh, Najvyššie Ja, Božské Ja, Láska, Pravda, Skutočnosť.

ÁTMA je lúč boží, ktorý existuje ako božie svetlo v každej bytosti. Je to súčasť paramátmá, a preto je s ním rovnakej podstaty. Átma v sebe chová všetky vlastnosti paramátmá, podobne ako semeno v sebe sústreďuje všetky vlastnosti stromu.

DŽÍVATA, individuálna duša, je odrazom átmá v konkrétnej bytosti, je to „vlna“, ktorá sa vyliala z oceánu bytia. Džívátma putuje od jedného vtelenia k druhému a po dlhom vývoji a po mnohých skúsenostiach v kolobehu znovuzrodovania sa opäť vracia späť do úplnosti átmá. Jednotlivá duša, prejavená v podobe konkrétneho indivídua, zabúda na svoju totožnosť s Božskou Podstatou a mylne sa stotožňuje s atribútmi svojho tela, s pocitmi, myšlienkami atď. Jóga odhaľuje tento omyl a objasňuje pravú skutočnosť.

Z akého dôvodu sa však indivíduum od Boha oddelilo? Zapríčinil to princíp ega – ahankára. Ego tu znamená vôľu žiť, túžbu po sebavyjadrení, úsilie sa prejaviť v zmysle „ja chcem existovať“. Ahankára je zárodok, ktorý skrýva mnohotvárnosť bytostí a bytia. Mnohotvárnosť a rozmanitosť sa však vzťahujú iba k vonkajšiemu prejavu, vyjadrujú sa v nich vedomie a intelekt. Podstata pod povrchom je rovnaká, je jedna - átmá.

Tak ako sa voda v oblakoch len zdanlivo líši od vody v oceáne, je indivíduum len zdanlivo odlišné od Boha. Podstata sa nerozštiepila, nezdvojila, rôzni sa iba vonkajšia podoba a vlastnosti. Individuum ide cestou určenou kozmickým zákonom, pretože tomu podliehajú životné púte všetkých živých tvorov. Zmyslom a cieľom života je rozvoj vedomia, ktorého konečným a vrcholným výrazom je zjednotenie jivátma s Božským Ja. Vplynutie individuálneho vedomia do vedomia vesmírneho sa nazýva osvietením.

Osvietenie je stav, v ktorom ani najnepatrnejší kútik vedomia nie je zatemnený.

Átma nemôžeme vysvetliť ani popísať. Nanajvýš ich môžeme prirovnať k svetlu a k priestoru. Priestor sa nedá rozkrájať, spáliť ani inak zničiť. Priestor zostáva priestorom, aj keď ho rozdelíme múrmi a plotmi. Utvoria sa v ňom potom síce rôzne úseky, ktoré sa prípadne odlišujú individuálnym zariadením a výzdobou, avšak akonáhle sa ohrady odstránia, objaví sa znova skutočný, neoddeliteľný, nezničiteľný priestor.

Individuum, zložené z tela, mysle, intelektu, vlastností a skúseností, možno prirovnať k oným ohradeným úsekom v priestore. Telo zomrie, úsek sa rozpadne, avšak átma zostáva nezmenené. Naše skutočné Ja je nezrodené, nemenné a nesmrteľné. Átma je „kráľ“ a kozmické sily sa okolo neho sústreďujú ako dvorania. Keď kráľ-átmá opustí palác-telo, rozídu sa aj jeho dvorania.

Indické filozofické systémy, najmä jogová filozofia, skúmajú problém ľudskej identity. Pýtajú sa: „Kto som“ a hľadajú odpoveď na túto základnú otázku.

Skúmajte sami seba: Ste telo? Ste duch? Ste myšlienka, vlastnosti, city? Alebo ste niečo iné? Čím ďalej pokračujete vo svojich otázkach, tým viac sa blížite k jemnejším aspektom a elementom. Konečne dospejete k poznaniu, že sa nemôžete stotožňovať ani s tattvami, ani s tromi základnými gunami, a zistíte, že ste:

SAT – pravda;

CHIT – vedomie;

ÁNANDA – radosť, blaženosť.

Sat-čit-ánanda je tá podstata Božského Ja, ktorá v nás prebýva, je to podstata večného, neohraničeného a nemenného átmá.

Átma je jediná a pravá skutočnosť. Všetko ostatné je nepravé. Átma je TRIKÁLADARŠIA – ten, kto zrie a pozná „tri časy“: minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Je ČAITANJA – vedomý svedok všetkého diania.