Antahkaranov často postihujú tri „choroby“, ktoré bránia duchovnému rozvoju. Sú to MALA, VIKSHEPA, AVARANA.

MALA je nečistota fyzická aj duševná

VIKSHEPA sú vonkajšie a vnútorné poruchy

AVARANA je závoj nevedomosti, ktorý zatieňuje vedomie

Použime prirovnanie: Minca leží na dne nádoby naplnenej vodou. Ak je voda zakalená (mala), rozvírená (vikshepa) a ak je nádoba prikrytá aj šatkou (avarana), mincu nie je vidieť. Ak šatku stiahneme, výhľadu dnu bude brániť rozbúrená voda. Ale aj keby sa vlny ustálili, mincu stále neuvidíme, pretože voda je mútna. Čo teda musíme urobiť, ak chceme vidieť, čo je na dne nádoby? Musíme odstrániť všetky tri prekážky. Najprv šatku odložíme, potom prefiltrujeme vodu a nakoniec necháme odstáť. Až potom mincu uvidíme a možno ju vylovíme.

MALA sú nečisté myšlienky. Zakaľujú a zatemňujú myseľ. Ak veríme, že nám nikto nevie čítať myšlienky, sme na omyle. Sami o nich aspoň vieme. Sloboda myslenia je skutočne neodňateľné právo, no na druhej strane netreba zabúdať, že nielen každý čin, ale aj každá myšlienka sa nám vracia vo forme karmy. Vonkajšie znečistenie sa dá ľahko odstrániť. Horšie je zmyť špinu, ktorá leží v hĺbke vedomia. Hygienu tela zvládneme asi za hodinu, no očista vedomia trvá niekoľko životov.

VIKSHEPA sú rušivé vplyvy z okolitého prostredia, ale aj z vnútorného prostredia. Máme množstvo ochranných opatrení proti hluku, teplu či chladu. Oveľa náročnejšia je ochrana pred záchvatmi vnútornej úzkosti, komplexov, nervozity, starostí, hnevu a podobne. Toto všetko sú rozptýlenia, ktoré ničia myseľ a bránia nám dostať sa k spodnému riadku.

AVARANA je závoj nevedomosti, ktorý zakrýva myseľ. Práve tento závoj bráni človeku spoznať skutočnú realitu a pravdu o tom, kým v skutočnosti je. Je to povedané v nasledujúcom podobenstve.

Malé levíča sa stratilo kdesi v divočine svojej matke levici a ujalo sa ho stádo kôz. Kozy ho kŕmili mliekom a levíča sa túlalo všade so stádom. Samozrejme, že si tiež myslel, že je koza. Túpil sa ako koza, a keď vyrástol, začal sa pásť na tráve. Jedného dňa sa neďaleko objavil lev a chcel chytiť kozu na raňajky. Všetky kozy utiekli a levíča s nimi – myslel si, že je koza. Dospelému levovi prišlo zvláštne, že mláďa patriace k jeho druhu sa správa ako koza, a rozhodol sa preskúmať, čo je za tým. Chytil levíča a začalo žalostne plakať: "Nechaj ma, neubližuj mi, som len úbohá kozička." Dospelý lev hovorí: "Aké nezmysly to hovoríš! Si lev ako ja!" Ale levica stále nariekala a nechcela mu veriť. Starého to už nebavilo, chytil malého za krk a odniesol ho k jazierku. „Pozri sa na seba a povedz mi, či vyzeráš ako koza! “ A tak si levíča konečne uvedomilo svoju chybu, prestalo sa správať ako koza a začalo sa správať ako lev.

Podobenstvo o levovi-kozovi ukazuje, ako falošná predstava o vlastnej prirodzenosti bráni človeku poznať svoju pravú podstatu a dokonca ho vedie k tomu, aby ju popieral.

Náš átma (ja) je sám Boh. Samozrejme, myslíme si, že Boh je niekde ďaleko a že sme úbohé, hriešne stvorenia. Ak chceme poznať svoje pravé ja, musíme sa pozrieť do vnútorného zrkadla duše. Veľa ľudí sa toho bojí a schválne zatvára oči pred ich obrazom. Tým sme predurčení vziať na seba naše božské dedičstvo. Ale namiesto toho mnohí z nás nešťastne premárnia svoje životy. K tomu sa viaže aj názorný príbeh.

Dvaja starí, chudobní manželia sa živili zberom dreva na predaj v lese. Raz išli okolo Shiva a Parvati. Parvati kleslo srdce nad tými úbohými ľuďmi a začala obviňovať Shivu, že im neposkytol pomoc. "Naozaj ti nerozumiem! Hádžeš peniaze medzi darebákov, aj keď ti neveria a koľkokrát sa ti posmievajú. A týchto dvoch oddaných, zbožných chudákov necháš žiť. Daj im niečo tak." nemusia sa plahočiť a žiť svoj život v pokoji.“

"Nerozumieš," povedal Shiva. "Rád by som im dal čokoľvek, ale nie sú schopní to prijať." Parvati vyzerala neveriacky, a tak Shiva povedal, že to za ňu urobí na mieste. Na cestu, kadiaľ išiel starký a starenka, položil hrsť zlatých mincí. Potom sa s Parvati schovali za krík a sledovali, čo sa bude diať.

Išli starí manželia, vysvetľovali všetko možné a tu starká hovorí: "To by ma zaujímalo, ako sa slepci vedia orientovať v lese." Veľmi dobre sa môže stať, že aj my jedného dňa prestaneme vidieť. Viete čo, vyskúšame si, aké to je byť slepý.''

„Prečo nie,“ hovorí starý pán. "Zaviažeme si oči šatkou, ja si vezmem palicu, pôjdeš za mnou a budeš sa držať môjho ramena."

Ako povedali, tak aj urobili. Keď prišli k hromade zlatých mincí, samozrejme, že ju nevideli. Starec o ňu zakopol a zaklial: "Ktorý nezbedník kladie kameň do stredu cesty a nemyslí si, že slepý tadiaľ pôjde a spadne a ublíži si!"

Shiva sa otočil k Parvati s povzdychom: "Už mi veríš? Veľakrát som sa snažil týmto dvom niečo dať a vždy to dopadlo zle. A tak som to nechal."

Ako často nám Boh kladie vzácnu príležitosť priamo pred nás – a my ju nevyužijeme. Ako zranení slepotou premeškáme najväčšiu šancu života. Príbeh symbolizuje „avaranu“ – šatku cez oči, ktorá bráni nájsť úľavu od biedy, hoci je na dosah. Ávarana znamená byť rozptýlený v čase, keď je potrebné sústrediť pozornosť. Alebo to znamená vzdať sa tesne pred cieľom.

Avarana sú aj pochybnosti a obavy, vnútorný pocit opustenosti a beznádeje, ako aj predsudky a netolerancia, jednostranný dôraz na intelekt a ďalšie a ďalšie. Ávarana má mnoho podôb, ktoré majú spoločné to, že zakrývajú pohľad na skutočnú realitu, na Boha.

Ako odstrániť mala, vikshepa a avarana?

Nečistotu mysle (malu) očisťujeme počas satsangu, mantry a modlitby.

Rušivým vplyvom (vikshepa) čelíme pozitívnym myslením, relaxáciou, koncentráciou a meditáciou.

Závoj nevedomosti (avaran) odstraňuje viera a dôvera, slová Majstra a sväté písma, ktorými sa budeme riadiť, úsilie zbaviť sa predsudkov a pristupovať k životu otvorene.

Jednoduché a veľmi účinné duchovné cvičenie, ktoré pomáha zbaviť sa maly, vikshepy a avarany, je ANÚPASANA.

ANU je malinká časť, „atóm“, UPÁSANÁ tu znamená cvičenie, odhodlanie, odhodlanie.

Anúpásana je malé predsavzatie, ktoré nestojí ani čas, ani peniaze a zároveň prináša nevídané výhody. Podporuje duchovný rozvoj, silu vôle, sebauvedomenie, prečisťuje „vnútorné pole“ človeka a chráni ho pred vonkajšími a vnútornými rušivými vplyvmi.

Každý deň si daj predsavzatie, ktoré bude prínosom pre teba alebo niekoho iného. Nemusí to byť nič prevratné, stačí začať malými krokmi.

- Pite o jednu šálku kávy denne menej alebo obmedzte desiatu.

- Rozvíjajte duchovné návyky: napríklad päťkrát ráno pred jedlom alebo večer recitujte mantru.

- Urobte niečo prospešné pre prírodu alebo zvieratá. Nakŕmte vtáky alebo lesné zvieratá, ak máte možnosť.

- Urobte niečo užitočné pre rodinu, čo ste ešte neurobili.

- Zaobchádzajte s ľuďmi s väčšou láskou. Pripravte malú radosť kolegom, ktorých ste doteraz neocenili.

Existujú tisíce spôsobov, ako urobiť radosť druhým niečím malým. A tým robíme radosť aj sebe.

Majme na pamäti:

Nie ja to robím, ale Boh koná cezo mňa.